Ľubka, ako ste sa k fyzioterapii dostali? Ako ste si tento odbor vybrali?
Išlo o nepriamu voľbu. Začala som študovať rádiológiu, ale odbor nám zrušlili. S kamarátkou sme rozmýšľali čo ďalej. Kamarátka navrhla Lekársku fakultu, kde našla odbor fyzioterapia. Neboli sme si vôbec isté, či nás príjmu. Ale oni nás prijali a my sme začali študovať. Veľmi sa nám odbor zapáčil, ale samozrejme, podstatu sme objavili až po štúdiu, až pri ďalšom vzdelávaní.
Ktoré osobnosti Vás vo fyzioterapii inšpirovali?
Tých osobností, ktoré ma inšpirovali je viac, niektorí priamou výučbou a osobným kontaktom, iní prostredníctvom literatúry. Patrí medzi ne prof. Pavel Kolář, pani Jarmila Čápová, ktorú naozaj veľmi obdivujem, Mgr. Marian Jendrichovský, doc. Takáč a tiež nebohý prof. Lewit, doc. Véle a prof. Vojta.
Aké sú nové trendy v oblasti vzdelávania?
Nové trendy sa určite zaznamenávajú, či už je to v oblasti diagnostiky alebo terapie – pochopenie vývoja človeka z pohľadu psychomotorického, pochopenie a rešpektovanie hierarchie centrálneho nervového systému v procese riadenia a ovplyvňovania jednotlivých porúch alebo rôzne nové postupy v terapii funkčných a štrukturálnych porúch pohybového systému a podobne. Myslím si, že kontinuálne vzdelávanie je pre nás fyzioterapeutov nevyhnutné. Osobne sa pravidelne zúčastňujem aj zahraničných kurzov, predovšetkým v Českej republike.
Za príjemný rozhovor ďakujeme Ľubici Rostášovej z Fyzio care z Bratislavy. Najbližšie nám Ľubka prezradí, aký je jej názor na holistický prístup k vzdelávaniu vs. úzka špecializácia, a rovnako tak, ako vníma spoluprácu fyzioteapeut - lekár, fyzioterapeut - tréner.