Blog
Dobrý deň Magdalénka, koľko rokov sa venujete detskej fyzioterapii? Zmenil sa za ten čas prístup rodičov? Máme tu nové trendy, šatkovanie, nosiče, batefoot topánočky. Sú to dobrí pomocníci pre zdravý vývin bábätiek alebo naopak?
M.V.: "Prax mám 28 rokov a z toho sa detičkám venujem 21 rokov. Prístup rodičov sa naozaj za ten čas zmenil. Už sa nepozerajú na terapiu dieťatka ako na niečo, čo ubližuje ich dieťatku. Vnímajú to často ako niečo, čím svojím drobcom dokážu pomôcť. Aj keď sa samozrejme stane, že dieťatko plače, dokážu rozoznať plač dieťatka a vedia, že mu neubližujú.
Novým trendom sa určite nevyhneme a ani to nevadí. Mali by sme ich, ale používať s rozumom a v období keď sú vhodné. Vtedy nám a aj nášmu dieťatku dokážu pomôcť.
Nosiče by som odporúčala používať na kratší čas, alebo robiť dieťatku prestávky, aby sa mohlo samo pohybovať a uľaviť si tak z vertikálnej polohy. Je dôležité používať správne nosiče v správnom období dieťatka. Ak má dieťatko správne zaktivované svalstvo, môžeme použiť nosič so zafixovaním trupu a hlávky na dobu kratšieho presunu. Neskôr, keď sa už dieťatko vertikalizuje samé, môžeme použiť nosič aj na dlhšie prechádzky.
Vhodná obuv pre detičky je dôležitá od prvej chvíle, ako dieťatko opúšťa byt po svojich nôžkach. Mala by mať pevnú pätu, vyšší členok, flexibilnú (ohybnú) podrážku a mala by byť šnurovacia, alebo dobre upevniteľná."
Čoho sa vyvarovať pri manipulácii s bábätkom? Ako ho správne nosiť a prečo dieťatko neposadzovať?
M.V: "Pri manipulácii s bábätkom sú dôležité pomalé, kolísavé pohyby. Celá manipulácia má byť cielená, dieťatko máme pevne uchopené. Dôležité je, aby malo dieťatko dostatočný priestor na rozvoj svojej motoriky. Preto by malo byť často na pevnejšej podložke.
Malé bábätká nosíme v polohe klbko (kedy si dieťatko oprieme o predlaktie zafixujeme ho celou svojou rukou, aby sme mu zaistili správnu oporu. Dieťatko sa pozerá smerom dopredu. Polohu môžeme svojou rukou znížiť a tým vytvoríme ležiacu polohu v klbku). Ďalšiu polohu, ktorú využívame je poloha na tigríka, kedy nám dieťatko leží na celom predlaktí bruškom, môžeme mu zafixovať nôžku svojou rukou, čím mu zaistíme bezpečnú polohu. Potom to môže byť vertikálna poloha, ale skôr u detičiek, ktoré si už dokážu držať hlavičku úplne samostatne.
Ak dieťatko nasilu posadíme, tak v mozočku chýba signál, ktorý si dieťatko štartuje samo pri posadzovaní sa zo šikmého sedu, alebo z polohy na štyroch. Je to signál, ktorý vychádza z dlane na vystretej rúčke. V takomto pasívnom sede (nami posadzovanom) sa dieťatko dostáva do situácie, ktorú nepozná a väčšinou má pri tom veľmi okrúhly chrbátik a zapadnutú hlávku. To pre jeho ďalší vývoj nie je vhodné."
Maminky sa obávajú Vojtovej metódy, lebo pri nej detičky plačú. Je tento strach opodstatnený? Prečo má táto terapia v detskej fyzioterapii svoje nenahraditeľné miesto? Pri akých diagnózach?
M.V.: "Vojtova terapia straší rodičov už dlhý čas. Ale dnes už vieme, že táto terapia nebolí, ale môže byť pre dieťatko nepríjemná. Dochádza tu k ťahom svalov, ktoré to dieťatko nepozná a plač dieťatka je vlastne odozva na niečo neznáme. Dnes Vojtovou metódou cvičia aj mnohí dospelí a jej účinky si chvália. Je ale časovo náročná. Preto všetci moji rodičia vedia, že musia terapiu prevádzať 4x denne. Dĺžka terapie sa odvíja od stavu a veku dieťatka. Je to prísne individuálne. Každé dieťatko je jedinečné a preto si vyžaduje individuálny prístup.V rannom období dieťatka nedokážeme inak osloviť správne svaly v správnom poradí. To vieme až vtedy, keď s nami už dieťatko komunikuje. Do jedného roka veku dieťatka je pre nás preto táto metodika veľmi vzácna a prínosná, hlavne pre dieťatko a jeho zdravý a správny motorický vývoj. Túto metódu môžeme aplikovať u väčšiny diagnóz - tortikolis, brušná hernia, brušná diastáza, deformity nožičiek, hypertonus, hypotónia a mnohé ďalšie."
Osobne som mala skúsenosť u svojho najmladšieho dieťatka s hypertonusom. Pediater od narodenia konštatoval uplakané a predráždené bábätko, ale keď ani v tretom mesiaci neotváralo rúčky, poslal ma k vám do Vitalclinic. Našťastie, terapia a pokroky, ktoré nasledovali boli neuveriteľné a aj veľmi rýchle. Bola som prekvapená, ako rýchlo sa dá dieťatku pomôcť. Zrazu sme aj my mali usmievavé dieťatko, čo pekne napredovalo. Mrzelo ma len, že sme ho nechali vytrápiť tak dlho. Žiaľ návšteva fyzioterapeuta nás skôr nenapadla. Riešili sme koliky, pruh..stále niečo. Až neskôr sme sa dozvedeli, že to všetko súviselo s našou diagnózou. Kedy preto odporúčate navštíviť rodičom ambulanciu detského fyzioterapeuta, kedy je ideálny čas?
M.V.: "Ak sa dieťatko nevyvíja motoricky správne, prípadne ak je diagnostikovaná iná diagnóza. Najlepšie čo najskôr. Rodičia, ktorí už s detičkami cvičia budú so mnou určite súhlasiť. Čím je dieťatko menšie, tým jednoduchšie sa s ním cvičí. Ak si rodičia nie sú s niečim istí, vždy je lepšie prísť radšej preventívne."
Apropo pruh. Trápili sme sa s nim pri dvoch našich deťoch. Prvýkrát, nám bruško dieťatka obväzovala pani doktorka. Ale s najmladším sme si už podľa inštrukcií na detskej chirurgii na Kramároch mali pomôcť sami. Dokázali sme to, ale bol to boj. Viete pomôcť aj pri tejto častej diagnóze? Pupček prelepíte a aj bruško zacvičíte?
M.V.: "Čo sa týka brušnej hernie/pruhu, vieme dieťatku pomôcť cvičením. Ak je hernia veľmi vystúpená, pupček prelepíme a samozrejme to naučíme aj rodičov."
Akú terapiu využívate pri práci so staršími detičkami?
M.V.: "U starších detičiek využívame rôzne metodiky fyzioterapie, ktoré spolu kombinujeme. Na každé dieťatko platí niečo iné a preto sa terapia odvíja hlavne od reakcie dieťatka. Od schopnosti reakcie, pochopenia a prevedenia správneho zaktivovania svalov."
Kedy odporúčate návštevu detského fyzioterapeuta rodičom škôlkárov a malých školákov?
M.V.: "Škôlkari a školáci by mali navštíviť fyzioterapeuta ak sa dieťatko sťažuje na bolesti svalového apartu, ak má neideálnu chôdzu/prevalenie chodidiel, ploché nohy, neodvíjanie nôh od podložky.../ Ak vaše dieťatko drží jedno rameno vyššie ako druhé, ak má guľatý chrbátik a iné."
Zmenili sa za poslednú dekádu diagnózy mladších detí?
M.V.: "V poslednom období pribúda množstvo detí s poruchami koordinácie, s chybným držaním tela a poruchami pohybových stereotypov. Detičky trávia veľa času v sede, majú veľmi málo správneho pohybu."
Aké sú najzdravšie športy pre malé deti? S čím začať?
M.V.: "Čo sa týka športu, mali by sme detičky podporovať v rozvoji ich pohybových schopností a zručností. Je vhodné začať plávaním, ak nemá dieťatko iné obmedzenia. V neskoršom veku je vhodné podporovať dieťatko v tom čo ho baví. Lezecká stena je z hľadiska zapájania všetkých svalov vhodná pre nebojácne detičky, jazdenie na koni, bicyklovanie, korčulovanie..."
