Blog
Magdalénka, ako fyzioterapeut si určite pri snahe o podporu psychomotorického vývinu svojich detí postupovala trošku inak ako my ostatní. V čom robíme my rodičia 'nefyzioterapeuti' najčastejšie chyby?
Prípadné chyby v psychomotorickom vývine detí by som určite nedávala za vinu rodičom. Problém vidím skôr v našom zdravotníckom systéme, v ktorom dostatočne nefunguje, resp. nie je vybudovaná medziodborová integrácia. Pediatri, ktorí by mali mať v oku detský psychomotorický vývin žiaľ veľakrát zlyhávajú, nekontrolujú deti, netestujú ich polohové a pohybové reakcie a nedávajú rady rodičom z oblasti psychomotoriky. Rodičia tak nemajú ako vedieť na čo si dávať pozor a ani nevedia, že by pri probléme vývinu ich bábätka mohli osloviť aj rehabilitačného doktora či fyzioterapeuta. Veľakrát sa obracajú buď na ortopéda alebo neurológa, ktorí im žiaľ nepomôžu pri konkrétnej terapii. Chybou však je, že ani títo odborníci ich väčšinou nepošlú za fyzioterapeutom, ale naordinujú napr. vložky do topánok kvôli plochým nožičkám.
.jpg?1474972507838)
Ako mama fyzioterapeutka, ktorá sa však nešpecializuje na bábätká, som dala naše prvé dieťatko hneď skontrolovať špecializovanému rehabilitačnému lekárovi. Ukázalo sa, že naša dcérka potrebovala cvičiť približne od dvoch mesiacov kvôli hypotonii hlbokých svalov tela.
Čomu sa pri snahe o rozvoj motoriky dieťatka teda vyvarovať a čo naopak podporiť?
Už len základné polohovanie od narodenia dieťatka na brušku pred každým kojením, aj keď dieťa zo začiatku plače a nevydrží dlho, je potrebné pre správny vývoj vzpriamovacích krčných a chrbtových svalov, ako aj opora dieťatka o ručičky, otáčanie a zdvíhanie hlavičky od podložky.
Veľa rodičov kvôli plaču nepolohuje svoje dieťa na brušku skoro vôbec alebo len párkrát do dňa. Netreba samozrejme dieťa trápiť v danej polohe dvadsať minút, aj minúta zo začiatku stačí, ale čím častejšie tým lepšie. Dieťatku sa má nechať priestor na voľný pohyb a vhodný je aj stimul napríklad vo forme očného kontaktu s rodičmi, okolím, hračkami, tiež príjemný zvuk hudby, dostatočné svetlo a podobne.
Pokiaľ je však psychomotorický vývin v poriadku, rodičia by doň nemali vstupovať a urýchľovať jeho jednotlivé štádia, najmä keď sa dieťa ešte nevie samo posadiť. Hlavne staršia generácia zvykla podkladať deťom chrbátik, aby sa im "dobre sedelo a videli na okolie". Pokiaľ sa však dieťa samo neposadí, znamená to, že nemá ešte dostatočne vyvinuté brušné a chrbtové svalstvo, hlavne to hlboké a my mu predčasným usádzaním nabúrame správny vývin, nastimulujeme priamy brušný sval a hlboké vnútorné brušné svaly ostanú oslabené.
.jpg?1474972528139)
Ďalej, keď sa dieťatko začína stavať na nožičky, rodičia veľakrát v dobrom úmysle, mysliac si, že dieťatku pomáhajú, dávajú mu niečo tlačiť pred sebou alebo ho vedú za ručičky. Všetko má svoj čas a pokiaľ dieťa nezačne chodiť samo, znamená to, že takisto ešte nemá dostatočne vybudované potrebné svalstvo a potrebuje voľnosť a nie pomoc. Urýchlením chôdze, preskočením štvornožkovania môžeme spôsobiť napr. aj juvenilnú skoliózu pred pubertálnym vekom.
Preto moja rada rodičom je: dajte si vaše dieťatko skontrolovať, vyšetriť špecializovaným rehabilitačným lekárom alebo fyzioterapeutom, ktorý sa venuje bábätkám a Vojtovej metóde, aby sa včas prípadný problém zachytil a začalo sa s potrebnou terapiou. Alebo, aby ste sa aspoň oboznámili so základom detskej vývinovej kineziológie a vypočuli si rady na čo dať pozor, čomu sa vyvarovať, prípadne ako dieťa stimulovať správne.
Magdálenka Šály je dvojnásobná mamina a fyzioterapeut s vyše 5ročnou praxou v Čechách aj na Slovensku. Popri materských povinnostiach sa neustále vzdeláva v odbore a rovnako sa zaujíma aj o novinky a trendy zo sveta fyzioterapie. Sme radi, že ju tu máme a bolo nám potešením spraviť s ňou tento inšpiratívny rozhovor. Od októbra ju nájdete vo Vitalclinic v Bratislave. Jej profil nájdete tu.