Blog

Klasické topánočky vs barefoot topánočky pre deti, Magdaléna Šály

Bosá chôdza po nerovnom prírodnom povrchu je človeku prirodzená a zároveň je preňho zdravá. Keďže ale naše dlažby, parkety či koberce doma, v škole, v škôlke sú hladké a chodníky rovné, je z môjho pohľadu fyzioterapeuta vhodné striedať mäkkú a prispôsobivú obuv s obuvou pevnejšou. Platí to tak pre naše deti ako aj pre nás dospelých. 

Obuv, v ktorej noha dýcha a prsty majú voľnosť je určite príjemnejšia a zdravšia pre naše chodidlá. Musí však dostatočne chrániť pred vlhkom či zimou. Barefoot minimalistické topánočky s tenkou podrážkou a minimálnym alebo žiadnym podpätkom, by som určite odporučila po prírodnom, trávnatom alebo rôzne klenutom povrchu. V teplých mesiacoch, najmä v lete, treba nechať dieťatko čo najviac behať bosé, aby si na rôzne prírodne povrchy zvykli drobné svaly chodidla ako aj proprio-receptory, z ktorých sa dostáva informácia o povrchu spätnou väzbou do mozgu. Aj ploché nožičky sa dajú do určitej miery bosou chôdzou či behom popri cielenej terapii upraviť. Ak stimulujeme ochabnuté svaly chodidla bosou nohou či minimalistickou obuvou, začnú sa tieto svaly po čase aktivovať, sú nútené viac reagovať na daný povrch. Keď sú naše chodidlá v topánkach s tvrdou, nepoddajnou podrážkou, ktorá "všetko urobí za nás" a tlmí dopad nohy na povrch, mylne sa domnievame, že nám tak chráni nohu, opak je však pravdou. Chodidlá sú ako keby zasadrované do takejto topánky, svaly sú ochudobnené o tlmenie dopadu chodidla a aj naše proprio-receptory začínajú lenivieť. Naopak bosá chôdza alebo beh po prírodnom povrchu či dokonca aj po rovnom teréne, aktivuje svaly chodidla, núti ich aby nohu samé chránili pred tvrdým dopadom a do istej miery tvaruje aj plochú klenbu chodidla. 

Ploché nohy však veľakrát súvisia s postavením bedrového kĺbu ako aj s postavením, resp. zakrivením chrbtice. V prípade detskej alebo dospievajúcej skoliózy má veľakrát vplyv aj postavenie nohy. Tento problém je potrebné riešiť včas s fyzioterapeutom.

Všimnite si, ako chodí či beží väčšina dospelých alebo starších detí. Väčšinou behajú tvrdo cez pätu. Pri tom dochádza k tvrdému dopadu, ktorý sa prenáša cez členkový, kolenný, bedrový kĺb, panvu, až na chrbticu, z čoho môžu vznikať rôzne bolesti a problémy chrbtice a to vďaka takýmto super "ochranným" topánkam s vysokými opätkami, tvrdými podrážkami, super bublinami, penami a pružinami. Všetko je to zase len biznis a dobrý marketing. Naštastie v súčasnosti sa už dostáva do povedomia práve takáto barefoot minimalistická obuv ako aj chôdza a beh na boso. Už len u susedov v Čechách nájdete vybudované chodníky pre boso chodcov či bežcov.

Ak sa pozriete na malé bosé bežiace dieťa, behá inak ako dospelý. Nedopadá tvrdo na pätu, lebo by ho to veľmi bolelo. Dopadá na špičku, resp. prednú časť chodidla. Zdvíha kolienka mierne pod úroveň pasu, a chodidlami zakopáva skoro až k zadočku. Veľakrát sa ale takýto prirodzený beh či chôdza deťom nabúra nevhodnou, tvrdou obuvou, tvrdým povrchom, zle naučenou technikou behu od trénerov napr. pri atletike.

Táto téma je veľmi zaujímavá a existuje veľa rôznych rozporuplných názorov počnúc tých od ortopédov, rehabilitačných lekárov, trénerov ako aj od nás, fyzioterapeutov.

Staršia generácia rehabilitačných doktorov, ortopédov, trénerov, fyzioterapeutov sa prikláňa k názoru, že noha dieťatka by mala byť fixovaná v topánke s pevnou pätičkou. Osobne som mala u dcérky problém, že viac ako pätička jej prepadával nart, čiže pevná pätička by v našom prípade neriešila jej problém s prepadávajúcim nartom. 

Dnes má dcérka už 2apol roka. V lete beháva a chodí bosá. Dokonca aj po ihriskách, kde sú po zemi malé drievka. Na chate behá bosá po tráve, kamienkoch, po piesku. Na doma máme mäkké kožené capačky, na von ortopedické topánky s tvrdšou podrážkou, čiže to kombinujeme. Nie som žiadna hippie mama, plus kupovať len barefoot topánočky je finančne dosť náročne, žiaľ aj tu platí, že za zdravšiu obuv si priplatíme. Preto je potrebné zvážiť potrebu takýchto topánočiek individuálne u každého dieťatka. Záleží, či sa dieťa narodí s nejakým psychomotorickým problémom a do akej miery súvisí s obuvou, respektíve ako sa dá riešiť.

Ja sama som začala behávať na boso a to dokonca aj tu v Bratislave po meste, cez mosty, kde je tvrdý, väčšinou betónový povrch. Bežala som dokonca polmaratón bez obuvi, iba s bosými nohami. Je to super pocit, ale musíte mať nielen natrénované, ale aj nohe dopriať čas a postupne ju nechať zvyknúť si, aby svaly na chodidle nedostali "šok" a hlavne sa treba naučiť správnu techniku bosého behu či chôdze.

Ale o tom najbližšie.

 

Magdalénkin profil nájdete tu

Magdalénka, mama dvoch detí:

 

12039604_10207431329091395_516094073970016409_n