Blog

Rozhovor, Iveta Stanková, Rebalance, Bratislava

Priatelia, prečítajte si celý rozhovor s Ivetkou Stankovou, ktorá patrí k špičke slovenskej fyzioterapie. Celý rok ste ju mali u nás možnosť sledovať na kratučkých videách, tak nech sa páči, tu je sumár. Verím, že bude užitočný nielen pre rodičov so športovými ambíciami pre svoje ratolesti, ale pre nás všetkých.

Ivetka, čo Vás k fyzioterapii priviedlo? Aké boli Vaše profesijné začiatky?

Môžem povedať, že k fyzioterapii ma priviedol šport. Hrávala som hádzanú a vždy ma zaujímala práca našich masérov - v tej dobe ešte fyzioterapeuti neboli takí bežní pri športových družstvách ako dnes. Ešte počas aktívneho športovania som si urobila kurz športovej masáže. Moja prvá voľba po skončení gymnázia však bola FTVŠ, kam som sa nedostala, ale nastúpila som na nadstavbové štúdium na SZS na Záhradníckej ulici, odbor rehabilitačný pracovník. Moje prvé pracovisko bolo na poliklinike v Karlovej Vsi. Mala som šťastie na vynikajúcich kolegov a hlavne na pani doktorku Strakovú, v ktorej som mala po odbornej stránke vynikajúceho učiteľa.

Ako by ste porovnali možnosti fyzioterapeutov pred 30 rokmi a dnes?

Fyzioterapia sa za 30 rokov posunula veľmi dopredu. Stalo sa z nej vysokoškolské štúdium, fyzioterapeuti majú možnosť samostatne pracovať. Musím však povedať, že aj v mojich začiatkoch boli vynikajúce možnosti vzdelávania, robili sa celomestské semináre, odovzdávali sme si skúsenosti, chodili sme na kurzy. Dnes fyzioterapeuti pracujú samostatne, majú svoju prax, je viac možností vzdelávať sa v zahraničí. Rovnako však platí, že ako pred 30 rokmi tak aj dnes má fyzioterapia na Slovensku a v Čechách vysoký kredit.

Sama ste športovkyňa, priťahuje to k Vám potom aj klientelu z radov športovcov? Ste im bližšie, lepšie im rozumiete a oni potom zase Vám? 

Teraz som už rekreačný športovec, snažím sa udržiavať v kondícii, ale nemyslím si, že to priťahuje klientov z radov športovcov. Moji klienti sú prevažne ’nešportovci‘, alebo rekreační športovci. Mám v starostlivosti aj vrcholových športovcov, kde spolupráca vznikla na doporučenie alebo náhodne. Je pravdou ale, že keď fyzioterapeut športuje, vie lepšie pochopiť a porozumieť športovcovi.

Vaša spolupráca s Dominikou Cibulkovou je známa, s akími ďalšími športovcami ešte spolupracujete?    

Môj prvý pacient športovec bol futbalista Filip Šebo. Počas mojej praxe som pracovala s tenistami, okrem Dominiky aj s Danielou Hantuchovou, Magdou Rybárikovou, Jankou Čepelovou, Lukášom Lackom a ďalšími, kajakárkou Martinou Kholovou, s basketbalistom Martinom Rančíkom, hádzanárkou Simonou Szarkovou, s basketbalistkami z Piešťan, futbalistami Jankom Ďuricom, Vladom Weissom a ďalšími. Ale venujem sa aj mladým športovcom, ktorí svoju športovú kariéru ešte len rozbiehajú.

Môžete zhodnotiť v akých športoch je spolupráca s fyzioterapeutom najviac zaužívaná? A kde naopak podceňovaná, či dokonca dávaná do rovnice s masážou?   

Dnes má fyzioterapeut už svoje miesto v športových tímoch. Myslím si, že najviac zaužívaná je v tenise. Tu je bežné, že fyzioterapeut je s tenistom najviac z celého tímu. Povedomie trénerov a kondičných trénerov o práci fyzioterapeuta aj jeho miesta v tíme je už na celkom dobrej úrovni a pod fyzioterapiou nerozumejú len masáž.

Je to skôr otázkou prostriedkov v tímoch a hlavne v mládežníckych tímoch, kde by bol fyzioterapeut veľmi potrebný.

Ivetka, ako vidíte zo svojho odborného pohľadu skorú špecializáciu malých športovcov? Napr. 4 roční hokejisti, tenisti…

Myslím si, že dieťa by sa malo vyvíjať komplexne, nechajme ho prirodzene behať, skákať, preliezať a postupne mu pridávajme aktivity, ktoré mu dajú dobrý základ pre šport, a to plávanie, bicyklovanie, korčulovanie, lyžovanie. Ak aj dieťa začne športovať v útlom veku, je potrebné to urobiť s citom, nájsť hranicu, ktorá zodpovedá veku a trénovanosti dieťaťa. Často sa stáva, že 10 ročné deti sú pretrénované a prichádzajú s rôznymi bolesťami. Dôležitá je spolupráca rodič, tréner, fyzioterapeut. A najdôležitejšie je, aby malo dieťa radosť z toho, čo robí.

K spolupráci fyzioterapeuta a kondičného trénera ste sa v minulosti už vyjadrovali, ako vnímate spoluprácu fyzioterapeut-lekár a tiež medzi fyzioterapeutmi navzájom? Pociťujete nejaké nedostatky?

Fyzioterapia je multidisciplinárny odbor, preto si myslím, že spolupráca s odbornými lekármi je potrebná. Lekár má nezastupiteľné miesto a aj keď fyzioterapeut pracuje samostatne a funkčne vyšetrí pacienta a stanoví si terapiu, je potrebné, aby lekár zhodnotil ostatné vyšetrenia a všetky diagnózy pacienta. Každý má v terapii pacienta svoje miesto, ktoré sa nevylučuje, naopak ide o veľmi úzku spoluprácu. Taktiež to platí o spolupráci medzi fyzioterapeutmi, spolupráca nás môže len posunúť ďalej, v zmysle odovzdávania si skúseností. Nedostatok pociťujem možno v tom, že fyzioterapeuti po skončení školy veľmi krátko pracujú pod vedením, chcú sa rýchlo osamostatniť, čo je niekedy na ich škodu…

So športovcami ste vycestovali do zahraničia, mali ste možnosť nahliadnuť pod pokrievku zahraničnej rehabilitačnej starostlivosti športovcov? Odlišujú sa nejako metódy, spolupráca, prístup, či už fyzioterapeutov, lekárov, či samotných športovcov? Môžeme z toho niečo prospešné aplikovať do našich podmienok?

Metodík a techník vo fyzioterapii je veľké množstvo. Dôležité je, aby ste svojho zverenca poznali po fyzickej ale aj po mentálnej stránke, musí medzi vami fungovať dôvera, a musí tu byť rešpekt z jednej aj z druhej strany. Čo sa týka možnosti nahliadnuť pod pokrievku zahraničnej rehabilitačnej starostlivosti profesionálnych športovcov, pravdou je, že každý si svoje know-how stráži, ale zase musím zdôrazniť, že slovenská a česká fyzioterapia patrí medzi svetovú špičku.

Telo a duša sú spojené nádoby, preto je potrebné ovplyvňovať oboje. Priblížili by ste nám mentálny tréning, ktorý u svojich klientov využívate?    

Mentálny tréning, ak môžem použiť tento termín, som aplikovala hlavne pri spolupráci s tenistami. Robili sme hlavne relaxačné techniky, vizualizácie, rôzne koncentračné cvičenia. Pri práci s klientmi vo svojej praxi využívam hlavne vizualizáciu a vedomé cvičenie. Medzi fyzioterapeutom a klientom musí existovať najmä dôvera, to je to najdôležitejšie.

Pri práci fyzioterapeuta zo seba človek veľa vydáva, aby mohol dávať iným. Ako Vy sama dopĺňate energiu, máte nejaké tipy? Využívate mentálny tréning aj pri sebe?

Energiu dobíjam s mojim partnerom, kajakárom, na kajaku, ale zamilovali sme si tandemový bicykel, na ktorom sme išli Bratislava=Jasná 315 km. Dobíjame sa v lese s našim psom a pri behu.

Existuje nepreberné množstvo metodík, konceptov a techník, ktoré sa osvedčili Vám a prečo?

Využívam viaceré metodiky, ale v najväčšej miere DNS koncept a Vojtovu reflexnú terapiu. Všetko, čo potrebujeme ovplyvniť sa už v našom vývoji vyskytlo, všetky globálne vzory, ktoré vieme osloviť aj u dospelého človeka. Je to výnimočný koncept, ktorým veľmi efektívne a rýchlo môžeme klientovi pomôcť.

Dosiahli ste v kariére mnoho úspechov, aké sú Vaše ambície do budúcnosti?

Rozšíriť ambulanciu, prednášať. Chcela by som sa venovať svojej praxi a mladým začínajúcim fyzioterapeutom, odovzdať im niečo z mojich skúseností. Tiež by som sa chcela venovať mládeži a mladým športovcom, aby ich športová budúcnosť bola bez bolestí a zranení. Záver svojej kariery vidím neskôr pri nedonosených detičkách. Rada by som sa venovala im.

Ivetka, čím Vás oslovil projekt Fyzioportal.sk?

Projekt ma oslovil tým, že vyplnil absenciu informovanosti laickej verejnosti o práci a mieste fyzioterapeuta v liečbe klienta. Odborná verejnosť sa má možnosť dozvedieť o fyzioterapeutoch o ich práci, o vzdelávacích aktivitách. Veľmi vítam stretávanie sa s hosťami vo Vašej fyziokaviarni. Skvelý projekt, ktorý ocení každý fyzioterapeut a tiež klient, či pacient. Ďakujem.

Aj my veľmi pekne ďakujeme za milé slová a inšpiratívny rozhovor. Ivetkin profil nájdete tu.

Photo credits: Ľubomír Ján Hanus